Ukážka: Kto prenasleduje psa NULA NULA HAV? (Brezina, C. Thomas)

Sama neviem ako, zrazu som vyprskla: "To je len môj miláčik plyšák." Predtým náš tajný pes v batohu občas hrabkal a škrabkal. A teraz bol celkom ticho.

Walter bleskovo schmatol plecniak a strhol mi ho z chrbta. Vopchal dnu ruky a psíka vytiahol von.

Mojim priateľom aj mne sa zastavil dych. Všetko sa zdalo stratené. Bello Bond bude musieť odísť a ktovie, čo sa s ním potom stane.

"Je akýsi ťažký na plyšáka!" zisťoval Walter.

Neverila som svojim ušiam. Že by Mľaskoš vôbec nezbadal, že je to živý pes? Pritom ho držal na rukách a pozorne si ho prezeral. "Vyzerá ako živý a dokonca aj hreje. Zvláštny plyšák!" čudoval sa.

Bello Bond akoby skamenel. Nepohol ušami, ba ani okom nežmurkol. Áno, zrejme vôbec nedýchal. Naozaj vyzeral ako plyšový.

"Čím je vypchatý? Olovom?" chcel byť Mľaskoš vtipný a strčil mi psíka do náručia.

"Je to mimoriadne drahá hračka," vysvetľoval Bastian, keď znovu našiel stratenú reč. "V reklame vždy hovoria: Je ako živý, a predsa s ním netreba chodiť von."

Všetci traja sme sa zasmiali a Mľaskoš sa vzdal ďalšieho vyšetrovania.

Tak, a teraz rýchlo preč! Zvrtli sme sa a bežali sme hore na poschodie. Tam bola moja izba, v ktorej som bývala celkom sama. Druhá posteľ bola prázdna, lebo moja spolubývajúca odišla do iného internátu.

Len čo sme za sebou zatvorili dvere, Bello Bond ožil. Zhlboka sa nadýchol a hneď nato znovu. Bol to prvý pes, ktorého som videla, že vie zadržať dych. Keď som ho dala na zem, prudko sa otriasol.

Radostne krútil chvostom a zvedavo nám oňuchával nohy. Potom sa poobzeral po izbe, v ktorej okrem dvoch postelí boli aj dva písacie stolíky, dve skrine a pohodlná pohovka.

Jedno musím internátu Zitterbart priznať: všetky izby sú veľké a útulné. Vyslúžili si označenie "superbúdy".

"Ľudia, to je senzi pes," nadchýnal sa Bastian. "Ten trik s plyšákom nemal chybu."

Bello Bod akoby rozumel slovu plyšák, zrazu znova zmeravel a zadržal dych. Plyšák je teda asi povel, ktorý treba vysloviť, keď chceme, aby sa ani nepohol.
"Hej, Bello Bond, koniec poplachu! Môžeš ďalej oňuchávať, čo chceš!" povedal Bastian.

Tajný pes, akoby rozumel, zavrtel svojím malým chvostíkom. Lesklý čierny ňufáčik sa mu len tak mihal, keď ovoniaval, kúsok po kúsku, moju izbu.