Ukážka: Anonymný rukopis (Ginsberg, Debra)

Preniesla som pohľad z notebooku na malý hotelový zápisník a pero, ležiace vedľa neho. Na každom bolo cifrovaným písmom napísané Whitmanov hotel. Vie, kde som.

Sleduje ma.

Stála som nad počítačom, telo som mala paralyzované strachom, no moja myseľ bola živá a prekypovala divokými myšlienkami. Bola som hlúpa, keď som čo i len na sekundu uverila tomu, že Damiano je akýmsi spôsobom zapletený do Anonymného rukopisu. Moja paranoja bola oprávnená - tento e-mail bol toho jasným dôkazom - ale spravila som hroznú chybu, že som sa zamerala na nesprávneho človeka. Damiano mi dal tak veľa a ja som ho vyhodila, to bola studená reakcia, typická pre Alice, a teraz bol teda preč. Kvôli tomuto románu som začala byť taká labilná, že som už ani nedokázala odlíšiť realitu od fikcie. V poriadku, bola som Alice, a prešla som rovno cez zrkadlo. Ale moje city k Damianovi museli byť skutočné. To, čo sa medzi nami stalo, som si nevysnívala. V priebehu jedinej hodiny som ho získala a zase som ho stratila, a teraz som nevedela, či ho niekedy opäť získam späť. Damiano teraz pravdepodobne premýšľa o tom, akú hroznú chybu spravil on. A toto všetko vzniklo kvôli knihe, kvôli Malcolmovej knihe. Samozrejme, ze Malcolm by vedel, kde sa nachádzam. Anna považovcala za vhodné podeliť sa o všetky tieto detaily s Damianom, či nie? Bolo teda zrejmé, že by sa o ne podelila aj s Malcolomom. Tak ako ja, aj Damiano bol v Malcolmovej hre jednoducho iba pešiakom. Tú hru hral s Anninou pomocou. S pomocou tej Anny, ktorá sedela pri mojom stole, hrabala sa v mojich veciach, telefonovala s niekým, kto sa volal Malcolm...

Bolo by možné, aby Malcolm a Anna pracovali na tej veci spolu?

Pozrela som na ciferník a odpočítala tri hodiny. Na západnom pobreží bolo len päť hodín. Všetci by ešte mali byť v práci.