Váš košík

Hľadať titul

Knižný klub

Novinky

Nechcete premeškať naše súťaže? Máte záujem o informácie o novinkách? Tu sa môžete prihlásiť:

Náš tip

Kategórie

Ukážka: Ako na hojdačke (Bazalová Beata)

Po večeri poupratovala kuchyňu a nazrela do detskej, kde sa dcéry pripravovali do školy. Tlmené hlasy a mihotavé svetlo spoza dverí obývačky jej prezradilo, že Dominik pozerá televíziu. Uchopila mobil, že zavolá Klaudiu, aby zistila, či v poriadku pricestovala domov, keď vtom jej v ruke ožil. Stlačila príjem.

"Tak ti teda gratulujem," len s námahou dešifrovala nezrozumiteľne artikulujúci hlas. "Aká bola svadobná noc?"

"Peter, prosím ťa, čo potrebuješ? Nie si triezvy."

"Oslavujem svadbu svojej bývalej manželky. To sa nesmie? Už si spokojná, čo? Konečne si sa ma zbavila. Vymenila si ma za poondiateho taxikára, čo nemá ani vysokú," bľabotal. "Daj mi Lucku!"

"Peter, zavolaj zajtra, v takomto stave ťa nemusí počuť," prerušila spojenie a úplne vypla prístroj.

Zamyslená vzala odpadkový kôš a vyšla von vysypať smetie. Vy výťahu premýšľala, do akej miery ešte Peter preciťuje stratu rodiny. Chvíľ, keď nepil, nehral alebo nespal, bývalo ku koncu ich vzťahu čoraz menej a podľa rečí, ktoré sa k nej sporadicky dostali, sa nezmenil ani po rozvode. Vyprázdnila kôš a striaslo ju. Večery sú už chladné, pomyslela si a uzimene pobehla do tepla vchodu. Cestou po chodbe zaregistrovala vo svojej poštovej schránke čosi biele. "Ďalšie blahoželanie k sobášu," pousmiala sa a vybrala zložený lístok. Na obyčajnom bielom papieri, poskladanom na štyri časti, bolo napísané jej meno. Keď ho rozložila a prečítala, úsmev na tvári jej zamrzol:

Tak ho teda máš, ty sviňa. Ale nie nadlho, už teraz ťa podvádza!!!

Ruka s papierom sa jej chvela, sotva dokázala vnímať tvar a význam jednotlivých slov. Surová nadávka ju zasiahla do najhlbšieho vnútra, nedokázala si vôbec predstaviť, kto môže voči nej pociťovať takú obrovskú nenávisť, ktorá z textu priam kričala. Podvádza ma, píše, že ma podvádza, uvedomovala si postupne zmysel ďalších slov. To nie je možné, ľúbi ma, zobral si ma za manželku.

Silou vôle pozbierala myšlienky a prinútila nohy kráčať. Zhúžvala zlomyseľný papierik a vsunula si ho do vrecka džínsov. Uchopila odpadkový kôš a pomaly stúpala hore schodmi. Zároveň sa usilovala identifikovať pisateľa zraňujúcich viet. Susedia, žiarlivý Peter... nikto, nikto z nich by nebol schopný takejto zlomyseľnosti. Určite! Alebo áno? Je to len ľudská závisť. Alebo lotrovina nejakých deciek, ktoré sa teraz na mne dobre zabávajú, pokúšala sa vysvetliť prítomnosť papierika vo svojej schránke. Taká hlúposť, a ja tie invektívy beriem úplne vážne, presviedčala sama seba, nadýchla sa a vstúpila do bezpečia svojho bytu. Nikomu nič nepovedala, ale ani keď sa večer túlila ku svojmu manželovi, nedokázala odohnať zákerné myšlienky, ktoré jej s neodbytnosťou vyťukávali do mozgu: sviňa, podvádza ťa, podvádza, ty sviňa...