Kto škrieka v prázdnej klietke? (Brezina, C. Thomas)

Ukážka

Po niekoľkých sekundách dopadlo slúchadlo na vidlicu. Linu len tak ľahko niečo neroztrasie, ale to, čo počula, ju totálne odrovnalo.

Telefón zazvonil znova a Lina sa zľakla, ako keby ju pichol škorpión. Ukázala na telefón a zašepkala: "Možno volá ešte raz. Ja... ja... tam nejdem."

Kto to bol? A čím Linu za niekoľko sekúnd tak šokoval?

Mojím trikom, ako zostať cool a fit, je predýchať strach. Zhlboka sa nadýchnuť, zadržať dych a potom ho prudko vypustiť. To všetko tri razy po sebe. Niekedy mám pri tom závrat, ale potom sa cítim silnejší a odvážnejší.

Schmatol som slúchadlo a hlbokým hlasom som doňho zahrmel: "Halooo?"

Na druhom konci drôtu bolo ticho. Počul som iba niečí dych.

"Hej, vy tam, máte zapečatené ústa, alebo čo?" zrúkol som.

Volajúci zmeneným hlasom povedal: "To nie je žart. Ak nevrátite toho vtáka, vykrútim krk vášmu psovi! O desať minút nájdete pred domom kartónovú škatuľu. Strčíte holuba do nej a zmiznete! Rozumeli ste?"

Dobre že i mne nevypadlo slúchadlo z ruky. Po smelosti a chladnokrvnosti vo mne nezostala ani stopa. Zajachtal som len: "Áno, áno... " a zavesil som.

Lux sa na nás nechápavo pozeral: "Čo sa stalo? Vyzeráte, ako keby ste stretli ľudožrúta."

Ľudožrút by nám bol milší.

"Mu... mu... musíme rýchlo odniesť holuba dolu, ináč ten sviniar ublíži Bellovi Bondovi!" vyhlásila Lina zúfalo.

"A čo urobí holubovi? Nezdá sa, že by to bol veľký priateľ zvierat," namietol som. "Okrem toho teraz je už jasné, že správa, ktorú mal doručiť, je dôležitá, a keď niekto posiela správy po poštovom holubovi, určite niečo skrýva, Chcem vedieť, čo to je!"

Lux a Lina si hlboko vzdychli. Bolo im jasné, že ja silou-mocou chcem ísť na stretnutie pri Hnilom zube. Mohli sme tam niečo objaviť.