D.R.E.A.M.S. (Aubry, Olivier)

Ukážka

Zosadla na ružovkastej kamenistej pôde, kde rástli tučnolisté rastliny a rozvetvené gigantické kaktusy. Na zemi ležali kamene rozmanitých foriem. Uľahčene si vydýchla a šantivo sa rozbehla vpred. Vzápätí sa zohla, lebo ju na zaprášenej zemi zaujal belasý kameň v tvare škatuľky od cigariet. Vystrela ruku s jasným úmyslom ho zdvihnúť a vtom jej cezeň prebehli prsty. Zhrozene vykríkla.

"Zovrite päsť nad kameňom a pritiahnite si ju k sebe."

Tearsonov hlas jej pripadal vzdialený, akoby zaznel vo sne. Razom počúvla a potom pomaly uvoľňovala zovretie ako dievčatko, ktorému sa podarilo chytiť muchu. Kameň jej síce z dlane neuletel, no napriek tomu naň vytreštila oči, lebo mal podobu modrej tenisovej loptičky. Svojím guľatým a hladkým povrchom sa ponášala na planétu Zem s typickými moriami a kontinentmi.

"Nestrácajte zbytočne čas, je tam fúra ďalších zázrakov, ktoré sa oplatí vidieť..."

Anne pustila kameň z ruky a namierila ukazovákom pred seba. Obraz sa pohol a zrazu sa našla na skalnom útese. Dolu šplechotala morská voda a niekoľko metrov pred ňou sa zjavili kamenné schody. Nevdojak po nich začala zostupovať.

Cítila sa v bezpečí. Úzky chodníček sa mierne zvažoval. Vľavo si všimla skalnú stenu, ktorá náhle zmenila farbu. Spočiatku ju ako oblohu na sklonku dňa zaliala červeň, ktorá prechádzala najprv do oranžovej, potom do žltej a nakoniec do zelenej farby. Zeleň postupne nadobúdala belasý odtieň. Ani zvuky sa donekonečna neopakovali. Hvizd vetra vystriedal štebot vtáčikov a napokon čľapot mora. Vďaka upokojujúcim zvukom sa úplne uvoľnila a srdce jej zaplavila radosť.

Vtom sa jej niečo dotklo. Zachvela sa. Z mikrofónu sa ozval vľúdny hlas:

"Započúvaj sa do príjemných zvukov a daj sa nimi niesť!"

Znenazdania pochopila, že ju vyzlieka.