Chlapec odinakiaľ/Tancuj 5 (Pol, Anne-Marie)

Ukážka

Áno. Vrátili sa.

Všetci traja sú spolu s madam Camargovou v štúdiu Nižinskij, presne tak, ako po prvý raz.

Keď prechádzam okolo, naznačím malý obvyklý révérence a chcem utekať k žrdi. Ale madam Camargová ma pohybom ruky zastaví.

- Nina...

- Áno, madam.

Tlmeným hlasom povie:

- Keď sa nabudúce vyberieš na "exkurziu", upozorni ma na to, prosím. Keby pán Bonaventure netelefonoval, aby sa mi poďakoval za to, že si prišla, musela by som sa veľmi hnevať.

Čo tým chce povedať...?

Celkom jednoducho to, že sa postavila na moju stranu. Už znova. Zahabkám:

- Ďakujem, madam.

Uprene sa mi zahľadí do očí. V rozpakoch zatajím dych. Čudné, na zrazu cítim neodolateľnú chuť všetko jej povedať: "Bolo to kvôli Moovi."

Myslím, že by mi porozumela. Mala rušný život, vzrušujúci... videla ho vo všetkých jeho farbách! Natividad Camargová je románová hrdinka. Vážne. Vedela by sa vcítiť do mojej situácie. A možno sa na ňu jedného dňa budem podobať...?

Ale teraz nie je tá správna chvíľa! posiela ma k žrdi:

- Tak bež!

Poslúchnem. Všetci sa na mňa pozerajú. Ten môj krátky rozhovor s riaditeľkou si všimol každý. Znova. Mám zlý bod. Ale ona si už odkašle.

- Deti...

Len čo začne hovoriť, všetci na mňa zabúdajú. Zmocní sa ma ľahká triaška. A je to tu! Odhalenie! Zachytím sa žrde, ruka sa mi trasie.

- Naši hostia majú vážny dôvod na to, aby vás videli pri práci: pripravujú totiž televízny film.

- Ooooch!

Všeobecný úžas, potom rozruch. Dievčatá sa všetky naraz začnú pošepky zhovárať. Victoria triumfuje:

- No čo som ti hovorila, Nina? To je teda vec!

Julie sa k nej zvrtne:

- Úbohá hlupaňa! Ja som to vedela už dávno.

- Tak si nám o tom mala povedať, ty egoistka!

- Buďte ticho!

Ihneď poslúchneme. Kovový hlas riaditeľky zaplní chvejúce sa ticho.

- Naši priatelia zo spoločnosti Zaraos urobia predbežný výber. No definitívny výber hercov a komparzistov bude ukončený až v priebehu niekoľkých dní...

Ďalej už nepočúvam.

Srdce mi zovrie silná, takmer vášnivá túžba. Musia ma vybrať! Trochu by ma to utešilo. Pretože v skutočnosti je to tak, ža na mojej strane tu nie je nikto.

Mo s tým nemá nič spoločné. On sa nachádza na akejsi inej planéte.

Ale tu, áno, tu som celkom sama proti všetkým.

V zrkadle vidím, ako sa mi na pokožke lesklne môj zlatý medailónik. Hneď sa cítim lepšie.

Mamička...

Pomôže mi, znova mi príde na pomoc. Viem to. A mojou úlohou bude už iba jediné: tancovať.

A ja tancujem...