Anjeli sa vždy smejú dlhšie/Diví šialení anjeli 2 (Brezina, C. Thomas)

Ukážka

Kým sa Vicky trochu spamätala, prešlo niekoľko minút. Chcela ísť k svojim priateľkám. Hoci ju nemohli vidieť, v ich blízkosti sa cítila lepšie ako sama v školskej kancelárii.
Preletela hore schodmi na bočnú chodbu a cez zatvorené dvere sa prešmykla do triedy.
Všetky hlavy boli sklonené. Pán Springsteen stál pri tabuli a pozorne sa díval po triede. Dal žiakom písať malý, vopred neohlásený test. Vicky bola rada, že nemusela písať, lebo si bola takmer istá, že by ho neurobila. Pani Hasselmannová jej to nemohla vyčítať ani ju podozrievať, že sa chcela vyhnúť skúške. Len sa potrebovala dostať na vzduch. O teste predsa nikto nevedel.
Teraz sa neviditeľná pohybovala medzi stolíkmi a spolužiakmi, kým nezastala pri Nesse a Glorii. Jej miesto bolo prázdne. Sadla si na svoju stoličku.
Gloria zdvihla oči od papiera a pokrčila čelo.
Nezbadala niečo? Nevycítila Vickinu prítomnosť?
Vicky vyskočila a vrátila sa späť k zadnej stene triedy.
Znovu tam bol ten zápach! Rovnako odporný ako predtým na chodbe. V tej chvíli už nemala pochybnosti, odkiaľ prichádzal. Od Nessy.
Srdce sa jej divoko rozbúchalo. Nemohla pokojne stáť, pobehovala hore-dolu a mávala rukami. Aby sa upokojila, ťahala sa za pichliače vlasov a masírovala si rozličné miesta na hlave.
Nič nepomáhalo.
Nessa bola v ohrození života! Vicky to tušila už aj predtým. A teraz to už bolo isté.
Ten nový.
Ten Lance.
Mohlo to súvisieť s ním.
Bola to, samozrejme, len domnienka, na ktorú Vicky nemala dôkazy. Zdalo sa jej to aj smiešne. Šťúply chalan teda naozaj nevyzeral na násilníka. Okrem toho Nessa bola dvakrát ťažšia a silnejšia ako on. Ak niekto mohol mať strach, tak Lance.
Nessa však aj tak potrebovala Vickinu pomoc. Spolu s Gloriou bola jej najlepšou priateľkou. Vicky očividne preto zostávala v anjelskej podobe. Uvedomovala si to a jej mozog sa automaticky začal sústreďovať na Nessu.
Čím by mala pokračovať?
Musela si preveriť Lanceho. Musela pred ním Nessu varovať. Nevedela, akým spôsobom to urobí, ale musela ju presvedčiť, aby sa Lancemu veľkým oblúkom vyhýbala. Musela jej pomôcť.
„Ach, Vicky! Znovu si na nohách!“ zvolal pán Springsteen.
Vicky pozrela na seba a potom naňho. Učiteľ jej s vážnou tvárou povedal: „Ak sa cítiš dosť silná, môžeš tú prácu písať s nami. Ináč to budeš musieť dobehnúť zajtra.“
Nie, necítila sa dosť silná. Nemo pokrútila hlavou. Nessa a Gloria na ňu pozreli. Gloria bez hlasu formulovala perami: Nerob to! Pritom očami ukázala na papier a odtiahla sa, aby Vicky videla, aké tie príklady boli ťažké.
Aby nevyrušovala ostatných, musela si sadnúť za učiteľský stolík. Do nosa jej ešte stále stúpal zápach hnilobnej vody z kvetín, ale cez otvorené obloky sem prúdilo dosť čerstvého vzduchu, takže to bolo trochu znesiteľnejšie.
Cez prestávku Vicky bojovala sama so sebou, nevediac, čo má povedať svojim priateľkám. Musela Nessu varovať. Skutočnosť, že ju znova bolo vidieť, bola jasným dôkazom, že v nebezpečenstve bola Nessa. Tým, že pochopila, komu musí pomôcť, splnila prvú časť svojho anjelského poslania a ľudskú podobu získala späť.
„Ty si neprišla dverami,“ šepkala jej Gloria, keď stáli na chodbe.
Vicky krátko prikývla. Bol zázrak, že to nezbadal pán Springsteen ani nikto iný.
Nessa prešla okolo Vicky bez slova. Na tvári mala u nej zriedkavý tvrdý výraz.
„Gloria, počúvaj ma! Nessa má ťažkosti,“ rozrušene vyhlásila Vicky.
„Vravela, že si si z Lanceho robila posmech, lebo je celkom iný ako ona.“
„Nie, nie, tak to nebolo. Gloria, nemôžem ti to vysvetliť, ale musíš mi veriť.“ Vicky sa pozrela naľavo i napravo, či niekto nie je nablízku a nepočúva ich. Naklonila sa ku Glorii a pošepla jej: „Opäť som bola... veď už vieš, a vypátrala som to! S Nessou nie je niečo v poriadku! A možno ani s tým Lancem.“
„Je naštvaná!“ celkom pokojne odpovedala Gloria.
„Nechápeš, čo hovorím?“ Vicky by ju najradšej schmatla za ramená a zatriasla ňou.